Čítate: Kde sú vaše ciele? A 4 skutočné dôvody, prečo sa bojíte dať si ciele

Tento príspevok patrí do série: Ciele a plánovanie. Je 8. časťou z 8
Koniec obsahu série; prečítajte si príspevok:

Môj cieľ je vybudovať si život, od ktorého si nebudem potrebovať brať dovolenku.
– Rob Hill Sr.

Otázku z nadpisu myslím vážne… viete sa teraz, do 5 sekúnd pozrieť na vaše ciele? Ak nie, robíte ich dosahovanie sami pre seba veľmi náročné.

Ľudia, ktorí aj dodržia všetky rady z predchádzajúcich častí (dajú si ciele merateľné, časovo ohraničené, z 2. úrovne…) a dopustia sa tejto jedinej chyby, stále nedosiahnu svoje ciele. Aká je to presne chyba?

Ciele nemáte viditeľne umiestnené

Ak sa nikdy znova nepozriete na ciele, ktoré ste si dali, prídu rozptýlenia. Vy sa „vykoľajíte“. A pretože nikde nevidíte váš cieľ, ani sa nenazdáte a pracujete na niečom inom, než čo vás posúva ďalej.

Potrebujete mať nástroj, vďaka ktorému sa po rozptýlení začnete znova sústrediť na pôvodný cieľ. Ako to spravíte?

  • dáte si ciele na nástenku vedľa počítača
  • dáte si ich ako pozadie alebo šetrič obrazovky
  • dáte si ich na obal denníka alebo diára
  • dáte si ich na miesta, kde o ne budete doslova zakopávať

Pretože pokiaľ ich nebudete mať viditeľné, je vysoká šanca, že ich nedosiahnete. Prvé týždne v roku to vyzerá ako hračka, pretože všetci sú motivovaní. Všetky noviny (a blogy) hovoria o cieľoch. Prvý týždeň v roku sa ani nedostanete do posilňovne. Viete, čo stačí? Počkajte si tak 3 týždne… bude tam kopa voľných strojov 🙂

Záver tejto časti je preto: Majte ciele viditeľné. Prečo ale váhame, keď si máme dávať ciele??

Prečo sa bojíte dať si ciele?

Ak si chceme vytvoriť život snov, musíme sa naučiť pracovať s negatívnymi pocitmi. Musíme sa zbaviť pocitu, že sme ich obeťou. Pozrite sa, keď ma stretnete, som vždy pozitívne naladený. (Možno tak síce nevyzerám, keď som zamyslený, ale) akonáhle so mnou nadviažete očný kontakt, dostanete odo mňa úsmev.

Negatívne pocity nie sú niečo, v čom sa rád kúpem. Preto potrebujete vedieť, s čím sa môžete stretnúť a ako to môžete prekonať. Napríklad sa ráno zobudíte a necítite sa zrovna ako víťaz maratónu… alebo aj ten maratón vyhráte a vôbec sa necítite nadšene.

Nie som psychológ, ale radím vám: Všímajte si tie pocity. Avšak dištancujte sa od nich. Nenechajte sa nimi ovládať. Uvoľnite sa od ich vplyvu.

A aké to sú pocity?

1. Strach

Každý, koho stretnete cíti strach. Spýtajte sa najúspešnejších ľudí, či ho cítia tiež… zistíte, že áno.

Preto potrebujete guráž. Uvedomte si, že to nie je opak strachu. Guráž znamená ísť vpred napriek strachu.

Možno predstúpite pred publikum prvýkrát v živote. Vnútorne ste na zrútenie, no nedávate na sebe nič poznať. To sa nazýva guráž. Áno, v strede neistoty môžete mať guráž, pretože je medzi nimi rozdiel. Guráž je schopnosť konať napriek vnútornému strachu. Ľudia, ktorí majú pochybnosti, robia to, čo treba… a pri tom im rastie istota.

To isté platí aj o cieľoch. Možno ste si prvýkrát v živote nedali žiadne predsavzatia (a urobili ste dobre), no nie ste si istí vašimi cieľmi. Keď ich však začnete hlbšie nasledovať, zistíte, že tieto pocity jednoducho patria k tomu, čo robíte, keď dosahujete ciele na 2. úrovni a sú dobrým indikátorom toho, že idete správne.

Uvedomte si: Nie ste sami ani v tomto. Pošuškáva sa, že dokonca aj taká hviezda ako Frank Sinatra, zvracal pred každým svojím vystúpením až do konca svojho života… a mal k tomu o sebe pochybnosti. Nezastavilo ho to však od dosahovania veľkých cieľov.

Každá dobrá vec, čo v živote chcete, je na druhej strane strachu.

Strach je tu, aby vás „ochránil“ pred novými vecami. Zároveň strach môže byť najlepší pomocník v momente, keď máte niekoho, kto vás ním prevedie.

Strach je na to, aby vás otestoval. Myslíte to vážne s tým cieľom? Myslíte vážne ten projekt? Ak áno, poďme do toho! Použite strach na to, aby vám pomohol dosiahnuť výsledok. Použite tú energiu ako palivo na dosiahnutie cieľa.

V našej spoločnosti je strach len málokedy vecou skutočného nebezpečenstva. Väčšinou je tu len na to, aby sa nás spýtal:
– Naozaj je toto to, čo chceš?

Podvedomie nás niekedy chráni od utrpenia a preto nám nedovoľuje dávať si určité otázky alebo ciele. Je na našom prítomnom vedomí, aby sme to prekonali.

To bol prvý pocit, ktorý spôsobuje váhanie pri určovaní cieľov. Aký je druhý?

2. Neistota

Myslíme si, že kým nemáme istotu toho, odkiaľ a kam sa chceme dostať, nie je s nami niečo v poriadku. Dobrá správa: Chodia za mnou ľudia s medzinárodnými firmami, alebo majitelia firiem s obratmi rádovo stovky miliónov… a prekvapenie: Ani oni si niekedy nie sú istí tým, kam sa chcú dostať.

Neistota v nás vyvoláva pocit, že nie sme dosť inteligentní, nemáme dosť skúseností, alebo čokoľvek… Z neistoty si ale tiež môžeme spraviť priateľa. Dokonca platí, že cesta sa nezjaví, kým nebudeme mať jasný cieľ.

To je jedno v ktorejkoľvek oblasti života. Predstavte si, že chcete ísť na dovolenku. Kým si ale nepoviete, že to bude k moru, autom a nevyberiete miesto, žiadna navigácia na svete vám nepomôže.

Vy ale sadnete do auta a pýtate sa, ktorým smerom ísť? Odpoveď je tá, že to je jedno, ak nemáte jasný cieľ. A sme opäť pri určovaní cieľov. Keď si ho dáte, môžete uvažovať o spôsoboch toho, ako sa tam dostať: Auto, lietadlo, vlak, autobus…

Preto platí, že

Ste zmätení vždy až do momentu, kým už nie ste zmätení.

Väčšinu z nás potápa pocit toho, že nevieme presne to, ako sa do cieľa dostaneme. Uvedomte si, že toto je v poriadku, pretože na to prídete po ceste.

Viete presne, v ktorom momente vám zahlási navigácia: Držte sa vpravo, odbočte, pokračujte rovno…? Pravdepodobne nie a nerobíte si z toho ťažkú hlavu.

Alebo iný príklad: Blížite sa k značke na ceste, ktorá je 100 m od vás. Vidíte ju? Nie. Čím ste ale bližšie, tým je tá značka jasnejšia a tým jasnejšie je aj to, ktorou cestou sa teraz máte vydať. Presne tak isto fungujú aj ciele.

Poznám ľudí, čo si povedali, že postavia školy pre deti v Bangladéši. Keď tá myšlienka vznikla, nemali na to prostriedky, nikoho nepoznali a nevedeli, čo to bude zahŕňať. To ich nezastavilo. Dali si cieľ, ktorý mali na srdci a cesta sa zjavila. Dnes tam stoja školy s detskými domovmi pre siroty a dokonca im zaistili aj jedlo.

Cesta nemusí byť 100 % jasná na začiatku dosahovania veľkého cieľa… a je to úplne bežné.

Väčšina dôležitých vecí v živote sa deje tak, že ani neviete, čo robíte. Zvolíte si životného partnera… a viete presne, čo potom robiť? Prídu deti… a viete presne čo robiť? Vo väčšine prípadov príde neistota.

Tieto pocity by možno mali byť indikátorom správneho smeru. Cítite strach? Skvelé! Cítite neistotu? Skvelé na druhú!

Identifikáciou a postavením týchto pocitov do iného svetla môžu byť niečím, čo nám pomôže ísť ďalej a dosahovať ciele.

3. Pochybnosti

Toto je pocit, ktorý je o nás samotných. Vynárajú sa otázky ako:

  • Dokážem to?
  • Mám na to?

Väčšina ľudí si myslí, že všetci ostatní sú šikovnejší, skúsenejší, lepšie vybavení, majú lepšie kontakty, viac zdrojov… ale my sami to nemáme. Ak máte takýto pocit, je to náznak toho, že ste na správnej ceste k dosahovaniu veľkých cieľov, pretože každý veľký cieľ vytvára v ľuďoch pochybnosti o ich samotných.

To najhoršie na tom je to, že si myslíme, že sme jediní na svete, ktorí to zažívajú. A nie je to pravda.

Nezáleží na tom, ako úspešní ste. Môžete sa dostať medzi najúspešnejších ľudí. Vždy keď si dáte cieľ, sa zjavia pochybnosti.

Ďalší fakt:

Nikto nerozmýšľa o vás tak veľmi, ako o sebe rozmýšľate vy sami.

 

Možno si dnes myslíte: Dokážem byť správnym manželom? Rodičom? Manažérom? Majiteľom?

Každý má v určitej fáze takéto pochybnosti. To vám ale nedáva právo odmietnuť príležitosť. Príležitosť dosiahnuť váš veľký cieľ.

Všetko, čo potrebujete, aby pochybnosti zmizli a pohli ste sa vpred, je vedieť to, aký je ďalší krok. Stačí len táto maličkosť. A tú často vieme veľmi presne.

Aký je posledný pocit?

4. Hanba

Najčastejšie pochádza z toho, keď si v mysli prehrávame nejakú negatívnu skúsenosť, ktorú sme zažili… alebo viac takýchto skúseností… a berieme za ňu na seba plnú zodpovednosť. Potom nás to drží od posunu vpred. Je to samozrejme zlé.

Postup je v skratke takýto: Niečo sme vyskúšali. Neuspeli sme a hanbíme sa za to. A teraz už nechceme nič robiť.

Hanbu cítime preto, že sme nevyriešili tú predchádzajúcu vec a nezmierili sa s ňou. Pokiaľ sa nezmierime, je veľmi ťažké otočiť list života.

Zmierte sa s tým, čo sa stalo. Ako píše Og Mandino:

Ani chvíľu nepremárnim nariekaním nad včerajšími neúspechmi, pretože slnko znova nevyjde na včerajší deň. Dnes sa nemôžem tešiť zo zajtrajších úspechov, lebo nemusia prísť. Zajtrajšok je pochovaný vedľa včerajška. Dnešok je všetko, čo mám. Mám len jeden život a ten nepremárnim. Tým, ktorí zabíjajú čas sa vyhnem. Otáľanie zničím činom. Pochyby pochovám pod vierou. Strach rozptýlim odvahou. Kde hovoria vyhovárajúce sa ústa, tam nebudem počúvať.
(Z knihy Najväčší obchodník na svete)

Teraz máte k dispozícii všetko, čo potrebujete na to, aby ste si dali ciele a dosiahli ich. Chcete niekoho, kto pôjde s vami pri ich dosahovaní? Dohodnite si Zlomovú business konzultáciu »

Navigácia vrámci tejto série:« Postavia vás z postele kedykoľvek? Alebo: Máte dostatočne príťažlivé ciele?
Zdieľajte radosť:

« Predchádzajúci príspevok na stránke:

Nasledujúci príspevok na stránke: »

Páčil sa vám článok?
Pridajte si ho do záložiek alebo ho zdieľajte cez tlačidlá vyššie.

Prihlásiť sa k odberu RSS kanála s kompletnými príspevkami Patríte k nadšencom RSS? Prihláste sa zdarma k odberu cez RSS. Príspevky sú zasielané v úplnom znení!
(Prosím vysvetlite mi, čo je to RSS.)

Verzia pre tlač Verzia pre tlač

Pridajte pekný komentár

» RSS kanál komentárov tohto príspevku

CommentLuv badge

Návod na marketing a blog?

Zadajte email nižšie a pošlem vám video o rozmýšľaní naruby a 2 návody k blogu a webu:

.

Návod na blog zadarmo »