Čítate: Dvojtvárnosť? Iba zdanlivá…
2
(Hosťovský príspevok)
Nie je nič ľahšie ako začať blogovať na redakčnom blogu najznámejších novín a to najmä v čase, keď sa tam rozbieha nový blogovací systém.
Na začiatku roku 2005 som nemal žiadne skúsenosti, ak nepočítam občasné dopisovanie do novín v minulosti. Mojou motiváciou však boli fotografie z prvého digitálu, s ktorými som sa chcel podeliť cez internet s príbuznými a známymi. Tak mi teda blog.sme.sk padol do lona ako manna nebeská…
Spočiatku panovala medzi tamojšími blogermi takmer rodinná pohoda. Každý poznal každého, ale dlho to nevydržalo, rady blogerov sa rozrastali a začal boj o miesto na redakčnej “titulke”.
Blog.sme.sk sa stal takmer pravými internetovými novinami, s ťažiskom v “politike”. Trochu mi vadilo to jednostranné zameranie a emotívne, až vulgárne vyjadrovanie niektorých autorov. Zvlášť vypuklé to býva v čase pred voľbami.
Ja som sa stále venoval svojim príbehom z ciest a fotografiám. Každý žáner na blogoch si časom nájde okruh svojich verných čitateľov a kolegov, s ktorými si vzájomne chvália a karmujú články. Nehovorím, že nie po zásluhe. Veď sa hovorí, že vrana k vrane…
Pochvala povzbudí a keď je opodstatnená, motivuje ku kvalite. V takejto publicistickej forme sa dobré fotoreportáže nestratia, ale na akési osobné vzdychanie a filozofovanie to príliš nie je.
Tak som si opäť odskočil na blogspot. Len tak, skúsiť nezávisle mudrovať, bez dozoru admina takmer nepoznaný, s minimalistickým okruhom čitateľov nepresahujúcim pár desiatok. Bloger si aj tam formuje svoje publikum a publikum formuje blogera. Tak to býva, dôležitá je vzájomná spokojnosť.
Aktuálny status quo u mňa je táto pretrvávajúca blogerská “dvojtvárnosť”, ale nebol by som na seba až tak prísny, lebo z môjho pohľadu sa tie dva blogy vhodne dopĺňajú. V zásade by sa dalo povedať, že mám blog na fotoreportáže a popritom aj súkromný blog na svoje názory a postrehy.
Dvojtvárnosť iba zdanlivá, lebo názory nemením. Existujú ešte dva ďalšie moje “podblogy” na blogspote, ale tie sú len príležitosné a fakticky spia. Nedá sa viesť rozhovor na viacerých fórach súčasne (dve stačia 🙂 ). To už viem.
Blog sme je výborná škola publicistiky, ale človeku sa časom zažiada voľnosti, bez usmerňovania “kódexom” a adminom, bez neustáleho súťaženia a naháňania “karmy”.
Zdá sa mi, že tu, na “rozhľadni” sa stretávajú solídni blogeri, pre vážne a firemné blogovanie. Až tak ďaleko moje ambície nesiahajú. Som v tomto zmysle amatér, blogujúci pre vlastné potešenie. Je to svojim spôsobom škoda, lebo tých cca 4000 fotiek, na blogu sme mám “ekonomicky” umŕtvených. Za tie roky vydávam zo seba svoje skromné cestopisy a reportáže zo Slovenska i odinakiaľ. Priemerne 4,5 dňa je štatistická perióda medzi dvomi spotmi a to už takmer 6 rokov. Sledujem rozhľadňu, ale na môj prípad som tu ešte nenašiel tú správnu radu na zbohatnutie. Možno si dám inzerát: “Predám blog. Kto dá viac?”
Ale vážne, niečo mi tu nesedí. Blogovanie sa rozrástlo do nevídaných rozmerov. Ak ho považujeme za podenkovú publicistiku, je dobré že články vznikajú, zapôsobia (alebo aj nie) a vzápätí zanikajú. Naša krajina, príroda a ľudské sídla tu však ostávajú ako trvalky. Obrazový archív teda nikdy nestratí na svojej príťažlivosti, je možné sa k nemu stále vracať a hľadať v ňom inšpiráciu i potešenie. Vesmír internetu je takmer nekonečný, zmestí sa tam veľa dobrého, ale aj rôzne neužitočné smeti. To je daň za slobodný prístup.
Platí to, čo Google už dávno pochopil, budúcnosť patrí stále vymakanejším vyhľadávacím systémom, lebo inernet je jeden obrovský archív a encyklopédia. Ja verím, že patrí aj blogom.
Autor sa v diskusii predstavuje ako wabt. Nájdete ho aj na jeho oficiálnej stránke: Slovensko a iné obrazy sveta…
(Obrázok od ashleyaull)
Ostatným sa páčilo tiež:
« Predchádzajúci príspevok na stránke: Vyhodnotenie súťaže o knihu Guerilla marketing, Jay Conrad Levinson
Nasledujúci príspevok na stránke: Práve na konci to len začína »
Páčil sa vám článok?
Pridajte si ho do záložiek alebo ho zdieľajte cez tlačidlá vyššie.
Dovolím si tvrdiť, že na Blogu Sme panuje jednostrannosť a zo strany redakcie aj istá forma cenzúry. I ja tam mám blog, už roky, a fakticky po celý čas ma držia mimo výberu, čo znamená, že moje príspevky sa neobjavujú v predvolenom zozname (na titulke)… Moje názory na spoločnosť sa zrejme nezhodujú s ideovou líniou redakcie.
Reaguj na tento komentárOproti tomu dáva služba Blogger alebo WordPress omnoho viac slobody a možností, ale aj zodpovednosti a práce, lebo vybudovať si okruh stálych čitateľov nie je vôbec ľahké, najmä v prípade, že je blog zameraný na vážnejšie témy.
Mimochodom, príspevok Jozefa Javurka alias wabta na tejto stránke je pre mňa príjemným (predvianočným) prekvapením.
Ján Maršálek má blog, ktorý naposledy zverejnil: Život je balans na akejsi hrane vie aspoň zdroj života- čo sa dopredu stane
Rozhodne tá sloboda prejavu na nielen WordPresse je to čo ma oslobodzuje a nemám človeka nad sebou, ktorí by ma komandoval a presne to autor článku správne vystihol.
Reaguj na tento komentárAj ja som začínal na Sme.sk, ale jednoducho to čo ponúkajú nieje pre mňa výhodné a držia nás (konkurenciu) tak skrátka aby sme nevystrkovali rožky.
Teším sa na to, ked príde k tomu spoplatneniu čo pravdepodobne chystá práve Sme – potom sa ukáže, kde sa čitatelia presunú.